Slovo dňa so Svätým Otcom

Dnešné evanjelium rozpráva takzvané podobenstvo o márnotratnom synovi (porov. Lk 15,11-32). Vedie nás k srdcu Boha, ktorý vždy odpúšťa so súcitom a nehou, vždy. Boh vždy odpúšťa; to my sa unavíme prosiť o odpustenie, ale on vždy odpúšťa. Hovorí nám, že Boh je Otec, ktorý nielen víta, ale sa aj teší a robí oslavu pre svojho syna, ktorý sa vrátil domov po tom, čo premrhal všetok svoj majetok. Týmto synom sme my, a to nás dojíma, keď si pomyslíme, ako veľmi nás Otec vždy miluje a čaká na nás.

V tom istom podobenstve je však aj starší syn, ktorý sa pred týmto Otcom dostáva do krízy. A to nás tiež môže dostať do krízy. V skutočnosti je aj v nás tento starší syn a aspoň čiastočne sme v pokušení s ním súhlasiť: vždy si plnil svoje povinnosti, neopustil domov, a preto je rozhorčený, keď vidí, že Otec znovu prijíma jeho brata, ktorý sa zachoval zle. Protestuje a hovorí: „Slúžil som ti mnoho rokov a nikdy som neprestúpil ani jeden tvoj príkaz.“ Ale pre „tohto tvojho syna“ dokonca oslavuješ! (v. 29-30). „Nerozumiem ti.“ To je rozhorčenie staršieho syna.

Z týchto slov vyplýva problém tohto staršieho syna. Vo vzťahu k Otcovi všetko zakladá na čistom dodržiavaní príkazov, na zmysle pre povinnosť. To môže byť aj náš problém, náš problém so sebou navzájom a s Bohom: strácame zo zreteľa skutočnosť, že je Otec, a žijeme odťažité náboženstvo, tvorené zákazmi a povinnosťami. Dôsledkom tohto odstupu je strnulosť voči blížnemu, ktorého už nepovažujeme za brata. […]

Kto má srdce naladené na Boha, ten sa teší, keď vidí pokánie človeka, nech už boli jeho chyby akokoľvek závažné. Neostáva stáť nad chybami, neukazuje prstom na zlo, ale raduje sa z dobra, lebo dobro druhého je aj moje! Vieme sa takto pozerať na druhých?

(Anjel Pána, 27.marca 2022)

Celý príhovor si môžete prečítať tu.